Éra

Autor: Juraj Bocian | 17.11.2015 o 8:28 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  207x

 Historici si vo svojej rozhľadenosti všimli v dejinách niekoľko ér. Éru železa a bronzu, temna aj osvietenia, éru pary, atómu, straty hodnôt, éru, keď bolo všetko erárne, erotické, sociálne eruptívne.

  Každý jeden rok má svoje vlastné začlenenie, takže keď poviete: žil som začiatkom 17. storočia, je všetkým jasné, že ste vlastnili slušnú zbierku tlačenej literatúry, stále nechápali, ako môže tak pevná Zem krúžiť okolo Slnka, alebo ste jednoducho celý život utekali pred morom a náboženským prenasledovaním. A ak ste sa narodili v roku 1946 mali ste šťastie, pretože celými dejinami obľúbená éra vojen pred týmto rokom vyvrcholila v dovtedy nevídanej extáze.
  Všetky tieto veľkolepé obdobia vyvrcholili v súčasnosti do nenápadnej éry pochybností a nedôvery. Nuž, nenápadnej...možno ešte len nenastal čas, aby sme na ňu priamo ukázali prstom, jej príznaky však vidieť na každom kroku, vplýva na naše rozhodovanie, či nerozhodnosť, podkopáva vzťahy, skracuje dokonca životy. Iste, pochybnosť ako taká, bola vždy. Keď sa francúzsky filozof René Descartes horko ťažko dopracovával k podstate filozofie, povedal: Pochybujem, teda som. Nakoniec, ako mysliteľ, to zúžil na seba: Myslím, teda som, no nie každý má túto záľubu, predavač si povie: Predávam, teda som, letec: Lietam, teda som, žiak: Zabúdam, teda som, každý by vedel povedať, to svoje, keby...Keby neboli pochybnosti. Naozaj predávam, alebo ma predávajú? Zabúdam, alebo chcú učitelia nemožné? Myslím, alebo má pravdu môj šéf? Podobných otázok sa núka toľko, až sa zdá, akoby sme sa s pochybnosťou narodili. Nie je to tak. Dieťa ani na chvíľu nezapochybuje, keď sa prisáva k prsiam, ak aj plače, chce len to, o čom pochybovať nemožno. Inštinktívne dôveruje, tak ako vtáky inštinktívne preletia tisíce kilometrov, aby prežili. Lastovičky na elektrických drôtoch nediskutujú o opodstatnenosti sťahovania. Človek áno. Prečo?
  Zapnem televízor a z reklamy sa dozvedám o cukríkoch plných vitamínov, o čerstvom a šťavnatom ovocí z Brazílie, o šťastnej budúcnosti, ktorú, na rozdiel od tisícročných neúspešných snáh ľudstva, dokáže v predvolebnom období zabezpečiť nejeden politik. Chyba však nebude v prijímači, ale vysielačoch. Aké signály ponúkame?

Dievčatko pribehne za mamou, ktorá sleduje akýsi dojímavý seriál a chrúme chipsy:
Mami, aj ja si prosím...
Nie, na noc nie, bude ti zle, a plnú hrsť si natlačí do úst.
A tebe nebude zle?

Oci, môžem s tebou pozerať?
To nie je pre deti.
Prečo?
Je to krvák.
A tebe sa to páči? 

  Nepodsúvame pochybnosti už deťom namiesto upevnenia dôvery? Čo sa učia o úprimnosti, čestnosti, pravde? Ak sa rodičia vzájomne ponižujú, aký príklad pre vytváranie vzťahov môžu získať? Aj keď už nie sú kojené, neprestávajú nasávať. Staráme sa, aby jedli dostatok vitamínov, teplo sa obliekali, a podceňujeme krehkosť osobnosti. Ak deti pochybujú o rodičoch, za kým pôjdu? A tak postupne vyrastáme v podozrievavú nedôverčivú generáciu, s rozsiahlou garderóbou póz. Klameme sa navzájom kvôli zisku. Chemicky napumpované potraviny bez chuti podsúvame za skutočné jedlo bez ohľadu na ich vplyv na zdravie. V reklamách sa banky usmievajú, akoby na pôžičkách nemali neprimerané zisky a v zálohe exekútora. Roznecujeme v krajinách vojny, predávame im zbrane, aby sme im následne mohli poskytnúť hospodársku pomoc. Isteže nie zadarmo. Vyrábame prístroje tak, aby sa kazili po istom čase a náhradné diely také drahé, aby sa neoplatila oprava. Na najlepšej pôde staviame výrobné haly. Navštevujeme kostoly, ale skutočnými svätyňami sú naše domy, vierou práca, kňazmi médiá.
  Renesancia videla v človeku, v jeho schopnosti premýšľať a tvoriť, nádej na vytvorenie dokonalého sveta. Michelangelo ju symbolizoval svojím Dávidom, Campanella, Thomas Moore, Komenský podnecovali svojimi utópiami. Ľudský rozum sa však storočiami dopracoval k hedonizmu, chlieb a hry o zabúdaní na realitu. Uctievame ilúzie, po ktorých zostávajú pochybnosti.
  Opäť potrebujeme tvrdo pocítiť dôsledky, alebo začneme a umožníme dôverovať, aby ďalšia generácia bola o čosi sebavedomejšia, priamejšia, spravodlivejšia. Aká bude ďalšia éra?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?