Chvála humusu

Autor: Juraj Bocian | 20.11.2015 o 23:50 | Karma článku: 5,29 | Prečítané:  690x

Som záhradník a dúfam, že ním zostanem, aj keď už asi nikdy nezbohatnem, ani nezískam ktovieaký spoločenský kredit. Je to však práca, ktorá ma drží oboma nohami pevne na zemi.

  No, niekedy aj hlbšie, inak by ma, hlavne teraz na jeseň, schmatli oblaky a uniesli kade ľahšie. A to viete, niet väčšieho vetroplacha ako sám vietor, raz tu, raz tam, zvíri prach, zlomí konár, škodoradostne sa skrýva plachetniciam, skáče do nich, do vĺn, do každého. Taký priateľ vám čoskoro celkom prevetrá hlavu, stanete sa závislí na prievane, takže sa vám môže stať, že si jedno ráno zabudnete otvoriť padák. Na pohľad zhora používam radšej Google Maps.
  Ak stojíte pevne na zemi, ak do nej ponoríte prsty a nebojíte sa pozrieť bližšie, pocítite neuveriteľnú príťažlivosť, poviete: sem patrím, odtiaľto pochádzam...Že nie? Možno sa musíte skloniť ešte bližšie, človek je tvor s najviac vyvinutou schopnosťou zabúdať, ale je to tam...Nie je? Nevadí, nie každý je vyvolený, no ja vám tajomstvo záhradníckeho grálu prezradím. Podstatou života, úžasnej rozmanitosti a stability je – totálny humus. Teda nič v zlom, nechcem mariť snahu bezradných rodičov, mám na mysli humus obsiahnutý v pôde.
  Nie je totiž pôda ako pôda. Niektoré sú ťažké, iné za nechtami ani necítite, pri Malackách piesčité, podobné plážam okolo Rostocku, mazľavé, výživné, chudobné, studené, zasolené, podzolové, rašelinové, lesné, orné, sáčkové, mŕtve...Priraďujeme im názvy podľa obsahu anorganickej a organickej zložky, ale aj podľa toho, koľko motýk dolámu. (S ohľadom na prípadného detského čitateľa tieto názvy nezverejním.) Pre človeka má najväčší význam ich úrodnosť. Okolo nej sme vystavali hotovú vedu. Pedológovia, agronómovia, chemici s biológmi chodia po svete, nenápadne z najvrchnejšej časti litosféry odnášajú celé hrste, do posledného zrnka ju rozoberajú, triedia a pomenúvajú, lebo systematika ich baví najviac; keď sa správne zapíše, kde kto ju chce publikovať, aby ľudia vedeli, že len tak kopnúť do zeme znamená kopnúť do dusíka, fosforu, draslíka, železa, mangánu, síry, molybdénu, bóru, olova, hliníka a do tabuliek, od ktorých vraj závisia vysoké výnosy.
Určite?
  Okolo jedenástej som znechutene zahodil motyku. Chodník nad domom šplhal cez lúku k hrabine so smrekmi k miestu, kadiaľ sme vstupovali do chrámu. Nad hlavnou loďou zúril august, vo vnútri prítmie a vlhko. Aká úľava! Nech je pochválený miestny záhradník! Sadol som si do lístia a len tak z konkurenčnej zvedavosti ho odhrnul. Musím povedať, že ma obchádzala závisť. Nerýľuje, netrhá burinu, pochybujem, že pozná výživové tabuľky. Má dvadsať metrov vysokú úrodu, pôdu ľahkú kyprú, zjavne plnú živín. Jediné o čo sa stará, je humus. Humus je ako studňa v púšti, ako vzduch pre krídla, či facebook pre našich násťročných, zaslúžil by si vyznamenanie, Nobelovku za zachovanie života na Zemi, mal by sa vystavovať v školských vitrínkach ako pozitívny príklad...Je tvorený odumretými rastlinami a živočíchmi, ak ste zvyknutí ošetrovať si ruky tri krát denne chlórom, nenadchne vás, no ak ste vyznavači recyklácie, niet vhodnejšej ikony. Viem čo hovorím, vyrábam si ho, 4x1,5x1m rozkladajúcich sa zvyškov z celej záhrady, od pokosenej trávy po konáriky, z jednej strany vkladám, z druhej dva krát do roka s posvätnou úctou prijímam dôkaz o existencii zázrakov. Neviem ako to funguje, ale za tých pár mesiacov mi rastliny vrátia, čo si vzali. A nie len to. Vo svojich bunkách pre nás ukladajú slnečné lúče, energiu, ktorú nie sme schopní stráviť priamo; tak, ako ju drevo vydáva v peci v podobe tepla, my pri okopávaní mrkvy a iných veselých činnostiach. No ak pôdu necháte holú, vystavenú vetru a slnku, hlboko ju prekopávate, maríte snahu miliónov drobných humusákov, ktorí bez váhania strčia do vrecka nositeľov Nobelových cien a uznávaných záhradníkov-miesto výživnej pôdy vzniká pazem, nenažrané, nevďačné dieťa, hladné po chémii a európskych dotáciách, pretože je nesamostatná, podobne ako deti v detských domovoch, ktoré sú naučené spoliehať sa vo všetkom na svojich “vychovávateľov”.
  Niet divu, že poľnohospodárstvo patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Vždy, keď nerešpektujeme prírodné zákonitosti, doplácame na to, nech sa tvárime neviem ako učene. Príroda totiž nefunguje preto, že ju skúmame, ale skúmame ju, pretože žasneme, pretože ak tu nebudeme, bude sa jej dariť ešte lepšie, no ak tu nebude ona, sme stratení.
  Raz, keď budem dosť veľký, vrátim aj ja všetku energiu, pretože požičané sa má vrátiť, odhrniem môj šesťkubíkový kompost, usteliem si v lístí, pozvem drobných záhradníkov z okolia na hostinu a šepnem: pracujte dôkladne, moja paprika má rada veeeľa humusu...  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?